|
Už žiadne vysávanie bazéna, už žiadne pridávanie a meranie chlóru, žiadne čistenie obkladačiek, žiadne ukričané deti, žiadne pool pasy (inak som vám asi nevravela, z pool pasov som mala už celkom pracovnú deformáciu. V metre som si namiesto celodenného day passu, chcela kúpiť pool pass), žiadne celé sexy plavky... Nedokážem uveriť, že som si zbalila svoje a kufre a ráno zabuchnem dvere na tom nechutne super apartmáne!  Aj keď pondelok, všetky bazény boli dnes otvorené, lebo je tzv. Labor day! To znamená, že Amíci mali voľno a samozrejme si ho prišli užiť na bazény. Takže ak každý plavčík dúfal, že posledný deň v práci si oddýchne, opak bol pravdou. Na môj bazén za celú sezónu neprišlo toľko ľudí, čo dnes. Niektorých som videla po prvýkrát. Iné som chcela. Keďže to bol môj posledný pracovný deň, všetci sa so mnou prišli rozlúčiť. Začalo to na recepcii ráno, kedy som si prišla po kľúče a vysielačku od bazéna, tak ako vždy. Dostala som však aj pohľadnicu, úplne obyčajnú, plnú pekných slov od ľudí z officu a zo service teamu. Neverili by ste, ako dokáže pár pekných slov zlepšiť deň. Všetci ma radi spoznali, želajú mi len všetko dobré do budúcnosti, mám sa určite vrátiť a prísť ich pozrieť a sú radi, že som bola súčasťou ich tímu. SO NICE! :-) A ja som nič nerobila, len sa usmievala :D  Ďalej niečo aj o rezidentoch. Celé leto boli všetci ku mne milí a dnes sa prišli so mnou rozlúčiť tiež. Tak tento chlapík sa so mnou stále rozprával, zatiaľ čo jeho deti hrali tú nenormálne super hru Marco Pollo. Vždy mi niečo doniesol, melón, jahody, kávu, mandle, hrozno.... naposledy nealko pivo! :D To je Christian, zoznámte sa :D   Tí najlepší na koniec. Rodina s troma deťmi. Mama pôvodom z Filipín, vidieť aj na deťoch. ;) Neskutočne sympatická rodina. Rodičia milí, slušní, vždy sa ma spýtali ako sa mám, či niečo nepotrebujem, pozvali ma na narodeninovú oslavu. Tiež mi vždy niečo priniesli (neviem či som vyzerala stále tak hladná alebo čo :D) Z oslavy, alebo len tak ma ponúkli tým čo mali, keď si objednali pizzu nezabudli ani na mňa... No a malá Gabriela (napravo v modrom) mi vedela zlepšiť deň len tým jej sladkým úsmevom. K tomu vždy keď prichádzala na bazén nezabudla kričať od dverí "Hi miss Tina, how are you today? Are you ready for us?" A dneska prišla smutná, či je vraj pravda, že odchádzam a že jej budem chýbať. No nezamilujte sa do nej...v ľavo je Sofia a nad nimi Rudy :)
Snažili sa ma prehovoriť, aby som zostala do konca septembra, do vtedy je tento bazén otvorený. Povedala som im, že sa musím vrátiť do školy a tak, ale že určite príde druhý americký plavčík. Vraj žiadneho amerického plavčíka nechcú! :D Lebo zo Slovenska sú vraj najlepší! ;) Príde mi, že len pred pár dňami som písala článok ako sa balím a aký bol prvý týždeň v Amerike. No a teraz mám posledných 5 pracovných dní pres sebou a odchádzam.. :) Boli dni, kedy som si priala, aby už bol koniec augusta a ja si budem pomaly baliť svoje veci a prišlo mi to neskutočne ďaleko. A zrazu to je tu...  Teším sa na cestovanie a ešte viac sa teším domov, ale tieto "night walks, night talks" a tí super ľudia mi budú chýbať...  Takže môj plán cestovania je hotový, riešime len posledné detaily a ideme nasledovne. Začíname v Las Vegas, odtiaľ si požičiavame auto a vydávame sa smer Grand Canyon, odtiaľ celú večnosť pôjdeme do Los Angeles, nevynecháme pláž v Malibu. Po oddychu na pláži si pozrieme Sequioa Natioanl Park a Yosemite. Road trip zakončujeme v San Franciscu. Tak čo poviete môže byť? :) Držte palce, nech klapne všetko ako má a odnesieme si nezabudnuteľné spomienky!
 Toto miesto ma nikdy neomrzí... Do Washingtonu D.C., som sa vybrala aj do tretice počas svojho voľna. Môžem za to, že som si to mesto obľúbila? Tak dúfam, že zase o rok! :-)  Jeden z posledných dní voľna som si odskočila do New Yorku. Aj keď odskočila pri tej diaľke nie je asi najlepšie slovo. Diaľka – nediaľka, toto mesto som chcela vidieť a v septembri to už žiaľ nestíham, musel mi stačiť jeden deň. V podstate aj stačil. Na 17.august, tak ľahko nezabudnem. A to z niekoľkých dôvodov, zážitkov mám nie málo. Keď sme si pozerali autobusy alebo vlaky, skrátka najjednoduchší spôsob, ako sa dostať do NYC, našli sme autobus, ktorý chodí o 3.15 ráno z Baltimoru a o 7.00 vystúpite blízko Times Square. Tak sme si povedali, že čím skôr tam budeme, tým viac toho uvidíme. Všetci sme sa stretli v nedeľu večer v Baltimore, kde sme prespali u kamošky. Dali sme si budíky na 2.00, teda spala som presne hodinu a pól. 2.30 sme mali odchádzať z apartmánu, aby sme stihli prejsť peši na autobusovú stanicu. Ja som si spokojne odkladala budík do 2.15 lebo viem, že mi 15 minút ráno stačí a som ready to go. Môj budík bol však jediný, ktorý zazvonil, takže sme zaspali a nestíhali. Chvalabohu tu funguje Uber a zatiaľ sa nám osvedčil na jednotku, privolali sme ten a zaviezol nás a my sme autobus stihli. (inak som čítala, že Uber dorazil aj na Slovensko, tak som zvedavá :D) Do veľkého jablka sme dorazili na čas, všetko podľa plánu. Prešli sme ranným Times Squarom, po ceste sa zastavili Dunkin Donuts, prešli sme do Central parku, tam si sadli na trávu a dali si raňajky. Mali sme ovocie, donuty, bagety, ja svoju rannú dávku kávy. Z Central parku sme sa presunuli k Rockefellerovmu Centru, odtiaľ k Chrysler Building, pokračovali sme smerom k Empire State Building. Ozaj, nevynechali sme Grand terminal, stanica, ktorá je známa z filmov, vidieť ste ju mohli napríklad vo Friends with benefits. Čakala som aj ja, že všetci začnú okolo mňa tancovať, on príde a povie aby som zostala.. nič no.. tak možno nabudúce :D :D :D Prešli sme komplet celý Manhattan, nepreháňam, ešte teraz ma bolia nohy a to je už streda večer. Kamarátka z lifegaurdského tréningu mi dala tip, že nemusíme si kupovať lístky a ísť až ku soche slobody, ale že chodí trajekt na Statue Island, ktorý sa plaví okolo Sochy slobody a to vraj stačí. Tak sme tak aj spravili, nastúpili na trajekt prešli do Brooklynu, tam zase nastúpili naspäť, preplavili sa okolo tej veľkej samice s pichliačmi na hlave, čo drží v pravej ruke fakľu, v druhej dosky predstavujúce vyhlásenie nezávislosti a má pripomínať priateľstvo a pomoc, ktorú Francúzsko poskytlo americkým osadníkom v ich boji za nezávislosť od Británie. (to som negooglila, to si ešte pamätám zo školy :D) Potom sme pokračovali ďalšími uličkami Manhattanu na Wall street, Broadway. Videli sme Brooklyn bridge, prejsť sa po ňom sme už, žiaľ, nestihli. Najkrajšia časť dňa bola, keď sme vyšli na stodruhé poschodie observatória, One Trade Center, hneď vedľa pamätníku padlých dvojičiek, a vychutnávali si výhľad z takej výšky. V závere dňa sme sa vrátili a pozreli si nočný Times Square. Mám za sebou ďalší nezabudnuteľný super deň. Bola som na miestach, kde ešte nikdy pred tým, videla som veci, čo ešte nikdy, akurát ma bolí krk, pretože som stále pozerala hore na budovy :D. Čo sa dá robiť v takej betónovej džungli :) Cesta domov je samostatná kapitola, teraz už vtipná. V skratke sme dvaja zo štyroch nestihli autobus späť do Baltimoru. Nie nezablúdili sme, nie nenakupovali sme.. proste sa stalo, okolnosti sú už minulosť. V momente, keď som uvidela odchádzať autobus, mi naozaj nebolo všetok jedno. Najviac som sa bála, že ďalší už nepôjde, a ak aj pôjde, nevezme nás, lebo nebude mať voľné miesta. Ďakujem všetkým, čo hodili za mňa otčenáš a ten autobus nás za príplatok 5 dolárov vzal. Vraj to nie je problém, len sme lístok ako- keby prebookovali, nič sa nedeje. Tu nie je s ničím nikdy problém! Ale stresy som mala riadne to vám poviem, už som sa obzerala, že na ktorej lavičke prebdieme noc. Ponaučenie z toho máme: nikdy nepodceňujte čas a miesto kde ste, nikdy nikomu neverte, vždy sa spoliehajte len a len seba! Peace! Nezabudnuteľné momenty by: http://injoy.sk/ Či je to slnečný deň, kedy bolo na bazéne sto ľudí a vy ste sa nezastavili, alebo je to upršaný deň presedený v guardroome, najkrajšia časť dňa je jednoducho o 8.00 večer, kedy zatváram bazén. Veď posúďte sami.  Ani po búrke to nie je najhorší pohľad...  Nikdy som si nemyslela, že sa budem tešiť z dažďu počas leta! Najkrajšie svetlo pre plavčíka je blesk a naojbľúbenejší zvuk je hrom! Búrka a dážď = voľno pre lifeguarda, teda ak máte všetko upratané a spravené a v guardoome a pod. Keďže sa nemusím starať o toalety, nemám aké dáždniky schovávať pred dažďom, pre mňa to znamená úplne relax. (70% plavčíkom, čo to prečítali som zdvihla tlak :D ). Teším sa do momentu, kým mi property manažérka nezavrie bazén (našťastie sa mi to stalo len raz).  Ako jedna z mála, ak nie jediná v oblasti Baltimore county, mám vyhrievaný bazén. Áno, je to naozaj super. Vyhrievanému bazénu sa prestávam však tešiť v momente, keď mi je zima, sedím naobliekaná pod dáždnikom a decká sa čvachtajú hodiny vo vode! Asi to ohrievanie začnem vypínať! :D  Už som si skočila do vody oblečená. Rodičia prosím vás, dvojročné dieťa nedajte na starosť len o niečo staršiemu súrodencovi. Tak to bolo tu, nechali kúpať dve dcéry jednu staršiu jednu mladšiu. Môj bazén má síce hĺbku jeden meter, ale aj tak! Len čo vošli do vody, dvojročné dievčatko zo svojho plávacieho kolesa vypadla. Tak som skočila do vody a krpca vytiahla. Že by to bol najteplejší deň sa nedá povedať a trošku som sa tu potom potriasla zimou. Tiež herečka sedím v tričku a shortkách a nie v plavkách...  Iná krajina, iná kultúra, iný životný štýl. malý súhrn rozdielov medzi Slovenskom a Amerikou.
1. predpoveď počasia im tu ešte nevyšla, trafili sa len do teploty (°F na ktoré si po takmer troch mesiacoch začínam zvykať... pomaly, vždy mi dlho trvá, ale už viem, že 90°F je vážne veľa :D) 2. koľko platíte DPH zistíte až pri pokladni. Prvýkrát som ostala pozerať ako vyoraná myš, že koľko to zrazu odo mňa pýtajú. Ceny v obchodoch sú totižto uvádzané bez dane, a tak to, koľko skutočne platíte zistíte až pri pokladni. 3. už viem koľko metrov má stopa, aj na míle som si zvykla, ale na libry tak to stále nie...možno do odchodu budem vedieť koľko libier vážim a nezľaknem sa toho čísla :D 4. Drive Thru tu funguje naozaj všade. Bez toho aby ste museli vystúpiť z auta si nekúpite len McDonald´s, ale napríklad vyzdvihnete nákup v drogérií, vložíte si peniaze na účet alebo z účtu vyberiete hotovosť (toto ma zarazilo asi najviac) 5. väčšina Američanov nevlastní „car“ ale tzv. „truck“. Sú to také veľké teréne autá, ktoré na našich cestách vidíte len zriedka, tu sú úplnou bežnosťou, nikoho netrápi spotreba a to hlavne vďaka nízkym cenám benzínu. 6. všade naokolo vás sú vždy americké zástavy. Ten, kto stále nevie koľko hviezdičiek je na americkej zástave, by mal ísť von! 7. zákonom sa tu nesnažte pochopiť a hľadať v nich logický význam. Jednoducho to nejde, len sa s tými zákonmi zmierte a rešpektujte ich. V Marylande napr. nemôžeme sušiť prádlo na balkóne... Washington D.C. ma legalizovanú marihuanu, ale nekúpite v ňom pivo Four Loko, vraj obsahuje škodlivé látky... 8. mentalita je naozaj iná. Všetci sa ti všade prihovoria. U nás nevidíte často, že sa vám v autobuse, vo vlaku, v obchode, vo výťahu alebo len tak na ulici prihovoria ako sa máte aký ste mali deň. Všetci vám chvália angličtinu (aj keď vo veľa prípadoch asi len tak zo slušnosti, ale ak vy rozumiete im a oni pochopia čo chcete vy povedať je to naozaj easy), všetci vám rozprávajú aké je super, že ste takú diaľku z Európy išli (väčšina z nich totiž netuší kde je Slovensko, veľký úspech je ak si pamätajú Česko- Slovensko) a všetci vám prajú nezabudnuteľné leto, aby sa vám tu páčilo a užili ste si ho naplno. No a ľudia vás k sebe pozvú domov, na večeru, pozrieť si film, len tak. Aby ste neboli večer sami... Pozvali by ste na Slovensku plavčíka k sebe domov? Hm?.. 9. naučíte sa tu používať plastové taniere a poháre každý deň. 10. váš najvernejší priateľ budú google maps. Verte mi, aj ja som s nimi skamošila rýchlo! Po čase objavíte aplikáciu Uber. Niečo ako taxík, zavoláte si odvoz cez aplikáciu, v podstate prídu cudzí ľudia a odvezú vás, stojí to asi polovicu čo taxík. A niekedy aj čakáte menej. 11. Plavčíci zažívajú menšie psychologické tréningy, keď počúvajú obľúbenú hru Marco Pollo. Ak to nepoznáte buďte radi! Jeden ma zavreté oči a chodí po bazéne a kričí Marcooooo, ostatní pred ním utekajú a kričia Pollo. Na základe hlasu odkiaľ ide ich má nájsť a chytiť....zábava je to prvých 15 sekúnd. 12. Úplne všetko spravíte cez mobil a mobilné aplikácie. Zaplatíte v obchode, pošlete peniaze a ja neviem čo všetko v priebehu pár sekúnd. 13. Mestská hromadná doprava tu moc nefunguje. Nemusí, každý vlastní auto, alebo už spomínaný truck. Vo veľkých mestách to ešte ide, ale tu kde som ja na rozpis autobus moc neverím. Len idem na zastávku a dúfam, že to čoskoro pôjde. 14. Jedlo!!! Jedlo je veľmi odlišné. Nájdete tu len malé množstvo európskych potravín. Američania radi jedia a veľa. Úplne všetko je sladké. A keď je to aj slané tak to posypú niečím sladkým. Ja som mala skúsenosť ako mi hot dog posypali práškovým cukrom... niektoré kombinácie sú naozaj uletené a nepochopiteľné... 15. Semafory visia vo vzduchu na križovatke oproti vám. Autá môžu odbočiť vpravo aj na červenú. Na červenú tu chodia aj chodci a cyklisti. Vždy keď svieti červená a stojím na prechode, každý sa ma spýta odkiaľ som a prebehne na druhú stranu. Jednoducho hneď vedia že nie som miestna. 16. Niektoré lieky dokážete kúpiť aj v potravinách. Lieky, ktoré sú u nás na predpis, tu sú voľne dostupné. 17. Oblečenie ja ďalší rozdiel. Nikto tu nerieši, či tie shortky na vás sú vaše pyžamo alebo v tom idete práve do kostola. Každý si oblečie čo sa mu páči, v čom sa cíti pohodlne a nikto na neho prstom neukazuje. Že tu všetky dievčatá nosia trička s holým pupkom aj keď neobľubujú brušákovanie nikoho netrápi. Najnovší americký trend je nosiť nohavice zapnuté pod zadkom, najlepšie ak vám trčia nejaké bláznivé farebné trenky a niekedy aj dvoje a k tomu ponožky do pol lýtka, alebo skôr podkolienky a úplne štýlový budete ak budete mať každú ponožku inú. Takže ak vidíte chlapca s jedno ružovou kvetinkovou ponožkou a druhú má modrú s mickeymousom je to naprostý udávač štýlu! Opakovanie je matka múdrosti a my sme si znova išli pozrieť Washington. Najlepšie akcie sú tie neplánové to som tu už myslím spomínala! Tak pekne po poriadku. (inak prepáčte dlho som sa neozvala, ale nebolo času L Plán ísť znova do D.C. prišiel z mojej hlavy asi, keďže moja super sesternička je tiež plavčíčka v USA (inak ona ma nahovorila na Ameriku a ja jej za to ďakujem) ale sme od seba ďaleko, ja Baltimore, ona v Richmonde, dohodli sme sa stretnúť niekde na pól ceste a prečo teda nie vo Washingtone. Najprv som bola rozhodnutá, že pôjdem sama a len sa s ňou stretneme, ale ako som hodila do placu, že v pondelok idem tam a tam, chytili sa aj ostatní, že teda išli by tiež, veď day off a nemáme čo robiť a pod. Tak sme teda ešte v nedeľu večer prišli do Baltimoru, prespali u plavčíkov na apartmáne (prespali by som moc nenazvala, viete ako to chodí, keď sa vidíte po dlhšej dobe, ústa sa nám nezavreli a moc sme toho nenaspali...) a ráno išli vlakom z Balitmoru do DC. Vo vlaku sme sa dohodli, že ja sa stretnem so sesternicou, pôjdeme na obed, obehneme najhlavnejšie pamiatky a potom len tak sa potúlame ulicami, nasajeme atmosféru a oddýchneme... všetko tak aj bolo, ale že to dopadne až tak dobre by ma ráno nenapadlo. Po ceste nám prišli správy od ďalších plavčíkov čo robíme a kde sme a my že na ceste do DC a oni že aj oni tak sa stretneme a pokecáme. A my že super, fajn, tešíme sa, vidíme sa pri Monumente, veď kde inde predsa, ten je vidieť od všadiaľ a trafí k nemu každý aj bez orientačného zmyslu! Medzi časom si každý išiel po svojom, viete ako to chodí, čím vyše ľudí, tým menej sa vieme dohodnúť. Jeden išiel jesť, druhý piť, tretí na toalety, ja som si obehla Biely dom a Lincolna so segrenkou a vrátila sa k monumentu, kde ma už všetci čakali. To bola „party“, len sme sedeli v chládku na tráve pod monumentom, kecali, oddychovali, vychutnávali, vymieňali si zážitky z bazénov alebo iné príhody, ktoré sa nám udiali a nechýbal kamoš Four Loko.... Že to bol super deň dokazuje aj to, že sme išli posledným možným vlakom späť do Balitmoru. O 22.30 sme vyrazili zo stanice v DC a kým sme postriedali všetky možné dopravné prostriedky boli dve hodiny ráno, keď som si konečne opäť ľahla do postele.. Možno sa vám zdá, že ten deň nebol ničím výnimočný. Veď sme sa stretli a čo a vlastne sme už vo Washingtone boli. Pre mňa ten deň bol jeden z najlepších aký som tu za dva mesiace v Amerike zažila! Opäť som stretla ľudí, ktorých mám rada a dodali mi energiu, nikoho z nás nezaujímal čas ani či nám zvoní telefón alebo pod., jednoducho sme nasali sme atmošku mesta, ktoré má niečo do seba!
Dúfam že aj vy sa máte dobre a užívate si každý jeden možný deň Ja už plánujem ďalší výlet, posledných 5 týždňov a letím smer Las Vegas Jaj ozaj, už mám partiu na cestovanie po západe, kupujeme letenky, zháňame auto a dohadujeme veci.. ale o tom neskôr.. Kiss :* |
RSS Feed
