Opakovanie je matka múdrosti a my sme si znova išli pozrieť Washington. Najlepšie akcie sú tie neplánové to som tu už myslím spomínala! Tak pekne po poriadku. (inak prepáčte dlho som sa neozvala, ale nebolo času L
Plán ísť znova do D.C. prišiel z mojej hlavy asi, keďže moja super sesternička je tiež plavčíčka v USA (inak ona ma nahovorila na Ameriku a ja jej za to ďakujem) ale sme od seba ďaleko, ja Baltimore, ona v Richmonde, dohodli sme sa stretnúť niekde na pól ceste a prečo teda nie vo Washingtone. Najprv som bola rozhodnutá, že pôjdem sama a len sa s ňou stretneme, ale ako som hodila do placu, že v pondelok idem tam a tam, chytili sa aj ostatní, že teda išli by tiež, veď day off a nemáme čo robiť a pod. Tak sme teda ešte v nedeľu večer prišli do Baltimoru, prespali u plavčíkov na apartmáne (prespali by som moc nenazvala, viete ako to chodí, keď sa vidíte po dlhšej dobe, ústa sa nám nezavreli a moc sme toho nenaspali...) a ráno išli vlakom z Balitmoru do DC. Vo vlaku sme sa dohodli, že ja sa stretnem so sesternicou, pôjdeme na obed, obehneme najhlavnejšie pamiatky a potom len tak sa potúlame ulicami, nasajeme atmosféru a oddýchneme... všetko tak aj bolo, ale že to dopadne až tak dobre by ma ráno nenapadlo. Po ceste nám prišli správy od ďalších plavčíkov čo robíme a kde sme a my že na ceste do DC a oni že aj oni tak sa stretneme a pokecáme. A my že super, fajn, tešíme sa, vidíme sa pri Monumente, veď kde inde predsa, ten je vidieť od všadiaľ a trafí k nemu každý aj bez orientačného zmyslu! Medzi časom si každý išiel po svojom, viete ako to chodí, čím vyše ľudí, tým menej sa vieme dohodnúť. Jeden išiel jesť, druhý piť, tretí na toalety, ja som si obehla Biely dom a Lincolna so segrenkou a vrátila sa k monumentu, kde ma už všetci čakali. To bola „party“, len sme sedeli v chládku na tráve pod monumentom, kecali, oddychovali, vychutnávali, vymieňali si zážitky z bazénov alebo iné príhody, ktoré sa nám udiali a nechýbal kamoš Four Loko....
Že to bol super deň dokazuje aj to, že sme išli posledným možným vlakom späť do Balitmoru. O 22.30 sme vyrazili zo stanice v DC a kým sme postriedali všetky možné dopravné prostriedky boli dve hodiny ráno, keď som si konečne opäť ľahla do postele..
Plán ísť znova do D.C. prišiel z mojej hlavy asi, keďže moja super sesternička je tiež plavčíčka v USA (inak ona ma nahovorila na Ameriku a ja jej za to ďakujem) ale sme od seba ďaleko, ja Baltimore, ona v Richmonde, dohodli sme sa stretnúť niekde na pól ceste a prečo teda nie vo Washingtone. Najprv som bola rozhodnutá, že pôjdem sama a len sa s ňou stretneme, ale ako som hodila do placu, že v pondelok idem tam a tam, chytili sa aj ostatní, že teda išli by tiež, veď day off a nemáme čo robiť a pod. Tak sme teda ešte v nedeľu večer prišli do Baltimoru, prespali u plavčíkov na apartmáne (prespali by som moc nenazvala, viete ako to chodí, keď sa vidíte po dlhšej dobe, ústa sa nám nezavreli a moc sme toho nenaspali...) a ráno išli vlakom z Balitmoru do DC. Vo vlaku sme sa dohodli, že ja sa stretnem so sesternicou, pôjdeme na obed, obehneme najhlavnejšie pamiatky a potom len tak sa potúlame ulicami, nasajeme atmosféru a oddýchneme... všetko tak aj bolo, ale že to dopadne až tak dobre by ma ráno nenapadlo. Po ceste nám prišli správy od ďalších plavčíkov čo robíme a kde sme a my že na ceste do DC a oni že aj oni tak sa stretneme a pokecáme. A my že super, fajn, tešíme sa, vidíme sa pri Monumente, veď kde inde predsa, ten je vidieť od všadiaľ a trafí k nemu každý aj bez orientačného zmyslu! Medzi časom si každý išiel po svojom, viete ako to chodí, čím vyše ľudí, tým menej sa vieme dohodnúť. Jeden išiel jesť, druhý piť, tretí na toalety, ja som si obehla Biely dom a Lincolna so segrenkou a vrátila sa k monumentu, kde ma už všetci čakali. To bola „party“, len sme sedeli v chládku na tráve pod monumentom, kecali, oddychovali, vychutnávali, vymieňali si zážitky z bazénov alebo iné príhody, ktoré sa nám udiali a nechýbal kamoš Four Loko....
Že to bol super deň dokazuje aj to, že sme išli posledným možným vlakom späť do Balitmoru. O 22.30 sme vyrazili zo stanice v DC a kým sme postriedali všetky možné dopravné prostriedky boli dve hodiny ráno, keď som si konečne opäť ľahla do postele..
Možno sa vám zdá, že ten deň nebol ničím výnimočný. Veď sme sa stretli a čo a vlastne sme už vo Washingtone boli. Pre mňa ten deň bol jeden z najlepších aký som tu za dva mesiace v Amerike zažila! Opäť som stretla ľudí, ktorých mám rada a dodali mi energiu, nikoho z nás nezaujímal čas ani či nám zvoní telefón alebo pod., jednoducho sme nasali sme atmošku mesta, ktoré má niečo do seba!
Dúfam že aj vy sa máte dobre a užívate si každý jeden možný deň
Ja už plánujem ďalší výlet, posledných 5 týždňov a letím smer Las Vegas
Jaj ozaj, už mám partiu na cestovanie po západe, kupujeme letenky, zháňame auto a dohadujeme veci.. ale o tom neskôr..
Kiss :*
Dúfam že aj vy sa máte dobre a užívate si každý jeden možný deň
Ja už plánujem ďalší výlet, posledných 5 týždňov a letím smer Las Vegas
Jaj ozaj, už mám partiu na cestovanie po západe, kupujeme letenky, zháňame auto a dohadujeme veci.. ale o tom neskôr..
Kiss :*