Je to naozaj ľahké, stačí chcieť :)
Veľa z vás sa ma pýta, ako som sa dostala do USA na prácu plavčíka a pod. Tešia ma všetky otázky, len tak ďalej s nimi, na všetky rada odpoviem. J
O prácu, alebo teda lepšie povedané, ako stráviť leto v Amerike som sa začala zaujímať po tom, asi ako aj vy, že som videla fotky na facebooku svojich priateľov a hlavne ma motivovala sesternica, ktorá takto bola už aj minulý rok. Tak som začala vyzvedať. Ako išli, čo robili, ako bývali, kde pracovali, čo k tomu potrebovali a milión iných (teraz viem, že naozaj stupidných) otázok som mala. Potom som si pozerala na internete agentúry cez ktoré by som sa dostala do USA. Každá ponúka niečo iné, iné oblasti, iný druh práce ... no a potom to išlo už asi v takomto poradí:
1. Niekedy ku koncu októbra som napísala Aďke mail do Injoy agency. Odpoveď som dostala skôr ako som čakala a na druhý deň som sedela v ich office a s Aďkou hľadala prácu, ktorú by som chcela robiť...Zhodli sme sa na plavčíkovaní a už bolo len na mne si vybrať z pomedzi zamestnávateľov, ktorý ma zaujal.
2. Pár dní som premýšľala, zvažovala, že kam, nebudem klamať, pozerala som sa aj na to, koľko dolárov na hodinu ponúkajú a či zabezpečujú ubytovanie a kde sa mi vyše oplatí. Po pár dňoch som si vybrala Southern Management Corporation v oblasti Washingtonu D.C. a 5.decembra som mala skype interview. Dnes sa strašne smejem na tom, ako som sa toho „pohovoru“ bála :D.
3. V januári som vypĺňala rôzne aplikácie cez internet, pre zamestnávateľa, pre vízového sponzora a chodila som plávať, pretože v februári ma čakal lifeguardský kurz.
4. V strede februára som víkend strávila vo Zvolene na kurze. Veľa nás naučili (našťastie som ešte nič z toho nemusela využiť v praxi a dúfam, že to tak aj ostane!) a spoznala som kopu nových ľudí.
5. V marci neviem čo bolo, ale isto čosi sa udialo :D. Myslím, že som si vymenila pár mailov s Američanmi o práci, kedy priletím, aké papiere si mám so sebou vziať, čo budem potrebovať a tak, veď to poznáte. A jasné že ako sa tam teším...Aha a keď som pri tom prílete, tak v marci som si kupovala letenku, približne 3 mesiace pred odchodom je najlepšie...
6. V apríli ma čakala ambasáda, najprv zažiadať cez internet (joj to bola operácia, keď mi tá ich stránka padla a hodinové vypisovanie ma čakalo znova) a potom niečo ako pohovor, nazvem to pokec na ambasáde s konzulkou. Ako študentka, ktorá sa zúčastňuje kultúrno-výmenného programu, teda Work and Travel, som dostala J1 víza. Podmienkou je sa vrátiť do začiatku školského roka na tvojej univerzite, alebo po skončení práce, čo je 7.september môžeš ešte 30 dní zostať v spojených štátoch a cestovať.
7. V máji som naháňala skúšky v škole, aby som stihla. Už som bola aj zmierená s tým, že nestihnem a prenesiem do ďalšieho ročníka, ono to za to totiž stojí! (to vám hovorím už z USA!) Našťastie som všetko stihla, pobalila som kufre a 28.mája som najbližším zamávala na letisku vo Viedni. Vidíme sa o štyri mesiace!
P.S.: To je asi všetko, čo ma napadá momentálne. Ak som na niečo zabudla, alebo nespomenula a zaujíma Vás, tak šup sem s otázkami: [email protected] odpoviem každému ;-)
P.S.2: To že sa mi to zmestilo do siedmych bodov svedčí len o tom, že dostať sa do Ameriky v dnešnej dobe nie je ani zďaleka problém, ak naozaj chcete. Potrebujete pas, potvrdenie o návšteve školy a chuť vidieť svet :)