Jeden z posledných dní voľna som si odskočila do New Yorku. Aj keď odskočila pri tej diaľke nie je asi najlepšie slovo. Diaľka – nediaľka, toto mesto som chcela vidieť a v septembri to už žiaľ nestíham, musel mi stačiť jeden deň. V podstate aj stačil. Na 17.august, tak ľahko nezabudnem. A to z niekoľkých dôvodov, zážitkov mám nie málo.
Keď sme si pozerali autobusy alebo vlaky, skrátka najjednoduchší spôsob, ako sa dostať do NYC, našli sme autobus, ktorý chodí o 3.15 ráno z Baltimoru a o 7.00 vystúpite blízko Times Square. Tak sme si povedali, že čím skôr tam budeme, tým viac toho uvidíme.
Všetci sme sa stretli v nedeľu večer v Baltimore, kde sme prespali u kamošky. Dali sme si budíky na 2.00, teda spala som presne hodinu a pól. 2.30 sme mali odchádzať z apartmánu, aby sme stihli prejsť peši na autobusovú stanicu. Ja som si spokojne odkladala budík do 2.15 lebo viem, že mi 15 minút ráno stačí a som ready to go. Môj budík bol však jediný, ktorý zazvonil, takže sme zaspali a nestíhali. Chvalabohu tu funguje Uber a zatiaľ sa nám osvedčil na jednotku, privolali sme ten a zaviezol nás a my sme autobus stihli. (inak som čítala, že Uber dorazil aj na Slovensko, tak som zvedavá :D)
Do veľkého jablka sme dorazili na čas, všetko podľa plánu. Prešli sme ranným Times Squarom, po ceste sa zastavili Dunkin Donuts, prešli sme do Central parku, tam si sadli na trávu a dali si raňajky. Mali sme ovocie, donuty, bagety, ja svoju rannú dávku kávy. Z Central parku sme sa presunuli k Rockefellerovmu Centru, odtiaľ k Chrysler Building, pokračovali sme smerom k Empire State Building. Ozaj, nevynechali sme Grand terminal, stanica, ktorá je známa z filmov, vidieť ste ju mohli napríklad vo Friends with benefits. Čakala som aj ja, že všetci začnú okolo mňa tancovať, on príde a povie aby som zostala.. nič no.. tak možno nabudúce :D :D :D
Prešli sme komplet celý Manhattan, nepreháňam, ešte teraz ma bolia nohy a to je už streda večer. Kamarátka z lifegaurdského tréningu mi dala tip, že nemusíme si kupovať lístky a ísť až ku soche slobody, ale že chodí trajekt na Statue Island, ktorý sa plaví okolo Sochy slobody a to vraj stačí. Tak sme tak aj spravili, nastúpili na trajekt prešli do Brooklynu, tam zase nastúpili naspäť, preplavili sa okolo tej veľkej samice s pichliačmi na hlave, čo drží v pravej ruke fakľu, v druhej dosky predstavujúce vyhlásenie nezávislosti a má pripomínať priateľstvo a pomoc, ktorú Francúzsko poskytlo americkým osadníkom v ich boji za nezávislosť od Británie. (to som negooglila, to si ešte pamätám zo školy :D) Potom sme pokračovali ďalšími uličkami Manhattanu na Wall street, Broadway. Videli sme Brooklyn bridge, prejsť sa po ňom sme už, žiaľ, nestihli. Najkrajšia časť dňa bola, keď sme vyšli na stodruhé poschodie observatória, One Trade Center, hneď vedľa pamätníku padlých dvojičiek, a vychutnávali si výhľad z takej výšky. V závere dňa sme sa vrátili a pozreli si nočný Times Square.
Mám za sebou ďalší nezabudnuteľný super deň. Bola som na miestach, kde ešte nikdy pred tým, videla som veci, čo ešte nikdy, akurát ma bolí krk, pretože som stále pozerala hore na budovy :D. Čo sa dá robiť v takej betónovej džungli :)
Keď sme si pozerali autobusy alebo vlaky, skrátka najjednoduchší spôsob, ako sa dostať do NYC, našli sme autobus, ktorý chodí o 3.15 ráno z Baltimoru a o 7.00 vystúpite blízko Times Square. Tak sme si povedali, že čím skôr tam budeme, tým viac toho uvidíme.
Všetci sme sa stretli v nedeľu večer v Baltimore, kde sme prespali u kamošky. Dali sme si budíky na 2.00, teda spala som presne hodinu a pól. 2.30 sme mali odchádzať z apartmánu, aby sme stihli prejsť peši na autobusovú stanicu. Ja som si spokojne odkladala budík do 2.15 lebo viem, že mi 15 minút ráno stačí a som ready to go. Môj budík bol však jediný, ktorý zazvonil, takže sme zaspali a nestíhali. Chvalabohu tu funguje Uber a zatiaľ sa nám osvedčil na jednotku, privolali sme ten a zaviezol nás a my sme autobus stihli. (inak som čítala, že Uber dorazil aj na Slovensko, tak som zvedavá :D)
Do veľkého jablka sme dorazili na čas, všetko podľa plánu. Prešli sme ranným Times Squarom, po ceste sa zastavili Dunkin Donuts, prešli sme do Central parku, tam si sadli na trávu a dali si raňajky. Mali sme ovocie, donuty, bagety, ja svoju rannú dávku kávy. Z Central parku sme sa presunuli k Rockefellerovmu Centru, odtiaľ k Chrysler Building, pokračovali sme smerom k Empire State Building. Ozaj, nevynechali sme Grand terminal, stanica, ktorá je známa z filmov, vidieť ste ju mohli napríklad vo Friends with benefits. Čakala som aj ja, že všetci začnú okolo mňa tancovať, on príde a povie aby som zostala.. nič no.. tak možno nabudúce :D :D :D
Prešli sme komplet celý Manhattan, nepreháňam, ešte teraz ma bolia nohy a to je už streda večer. Kamarátka z lifegaurdského tréningu mi dala tip, že nemusíme si kupovať lístky a ísť až ku soche slobody, ale že chodí trajekt na Statue Island, ktorý sa plaví okolo Sochy slobody a to vraj stačí. Tak sme tak aj spravili, nastúpili na trajekt prešli do Brooklynu, tam zase nastúpili naspäť, preplavili sa okolo tej veľkej samice s pichliačmi na hlave, čo drží v pravej ruke fakľu, v druhej dosky predstavujúce vyhlásenie nezávislosti a má pripomínať priateľstvo a pomoc, ktorú Francúzsko poskytlo americkým osadníkom v ich boji za nezávislosť od Británie. (to som negooglila, to si ešte pamätám zo školy :D) Potom sme pokračovali ďalšími uličkami Manhattanu na Wall street, Broadway. Videli sme Brooklyn bridge, prejsť sa po ňom sme už, žiaľ, nestihli. Najkrajšia časť dňa bola, keď sme vyšli na stodruhé poschodie observatória, One Trade Center, hneď vedľa pamätníku padlých dvojičiek, a vychutnávali si výhľad z takej výšky. V závere dňa sme sa vrátili a pozreli si nočný Times Square.
Mám za sebou ďalší nezabudnuteľný super deň. Bola som na miestach, kde ešte nikdy pred tým, videla som veci, čo ešte nikdy, akurát ma bolí krk, pretože som stále pozerala hore na budovy :D. Čo sa dá robiť v takej betónovej džungli :)
Cesta domov je samostatná kapitola, teraz už vtipná. V skratke sme dvaja zo štyroch nestihli autobus späť do Baltimoru. Nie nezablúdili sme, nie nenakupovali sme.. proste sa stalo, okolnosti sú už minulosť. V momente, keď som uvidela odchádzať autobus, mi naozaj nebolo všetok jedno. Najviac som sa bála, že ďalší už nepôjde, a ak aj pôjde, nevezme nás, lebo nebude mať voľné miesta. Ďakujem všetkým, čo hodili za mňa otčenáš a ten autobus nás za príplatok 5 dolárov vzal. Vraj to nie je problém, len sme lístok ako- keby prebookovali, nič sa nedeje. Tu nie je s ničím nikdy problém! Ale stresy som mala riadne to vám poviem, už som sa obzerala, že na ktorej lavičke prebdieme noc. Ponaučenie z toho máme: nikdy nepodceňujte čas a miesto kde ste, nikdy nikomu neverte, vždy sa spoliehajte len a len seba!
Peace!
Nezabudnuteľné momenty by:
http://injoy.sk/