Tak blízko ho máme a až po šiestich týždňoch sme sa vybrali pozrieť si aj svetlé stránky tohto mesta.
Všetci vidia len zlé stránky, kriminalitu, aprílové vzburu atď, OK. Súhlasím, sama by som asi v noci po niektorých uliciach nešla, ale Baltimore dokáže byť aj pekný. Keďže sú tu všetci ochotní a milí, ráno nás priamo do dowtownu zaviezol náš americkí priateľ. S Peťou sa nám zívalo asi každú minútu, tak sme si išli kúpiť kávu a sadli sme na „kopec“ Federal Hill, asi jediný kúsok zelene v meste, a len tak pozerali na prístav, na ľudí, na mesto a rozprávali sa. Keď nás konečne ranná káva prebrala, naskočili sme na tzv. „circulator bus“ , ktorý chodil každých 10minút (len keď my sme prišli na zastávku tak to trvalo zrazu pól hodiny :D) a išiel cez dowtown mesta, okolo baltimorských „pamiatok“ a tak stále dokola chodil a my sme si len tak z minúty na minútu povedali, že teraz vystupujeme lebo aha, pozri tam, tam je bazilika, tak poďme do nej pozrieť. Tak sme išli. Pozreli sme baziliku, pozreli sme knižnicu Georga Peabodyho, takú knižnicu ako z filmu som ešte v živote teda nevidela, to vám poviem! Hlad nás prehovoril rýchlo, že v Baltimore toho už moc k pozeraniu nie je. Vrátili sme sa teda do prístavu, kde sme sa najedli, Peťu som prehovorila do Chipotle, mexický fastfood. Jedlo výborné, ešte keby milá slečna vetu NO SPICY please neprepočula, chutilo by mi ešte vyše. :D nevadííí, vypálila som aspoň bacily. Keď už sme si spravili taký babský day off, vybrali sme aj do outletového obchodného domu. To bol riadny úlet teda :D Z toľkého smiechu po ceste mám ešte teraz svalovicu na bruchu. Všetko je tu na kraji mesta a ďaleko od civilizácie, výnimka nebol outlet mall, tak sme museli ísť vlakom (light trail) na konečnú zástavku, čo bolo BWI Baltimorské letisko, odtiaľ autobusom ešte ďalej. Musím si zaklopať na drevo, že sme mali opäť šťastie na dobrých ľudí, stále sme sa pýtali ako kam a čím, s kým máme ísť :D Jedna slečna nám povedala, že ona tam ide tiež, tak sa jej máme držať... v autobuse, kde sme opäť trošku vytŕčali z radu, ako jediné biele, na nás slečna začala kričať cez celý autobus, že máme vystúpiť :D Keby nepovie, tak asi sedíme a vozíme sa do teraz. Srandujem.. :D obchody sme našli, moc sme si toho nevybrali, asi sme náročné, že sa nám nepáčia tričká do pól brucha. Tento dlhý deň sme zakončili dvojitou porciou zmrzliny a vybrali sa na ešte dlhšiu cestu späť domov.
Next stop: Ocean city!
Všetci vidia len zlé stránky, kriminalitu, aprílové vzburu atď, OK. Súhlasím, sama by som asi v noci po niektorých uliciach nešla, ale Baltimore dokáže byť aj pekný. Keďže sú tu všetci ochotní a milí, ráno nás priamo do dowtownu zaviezol náš americkí priateľ. S Peťou sa nám zívalo asi každú minútu, tak sme si išli kúpiť kávu a sadli sme na „kopec“ Federal Hill, asi jediný kúsok zelene v meste, a len tak pozerali na prístav, na ľudí, na mesto a rozprávali sa. Keď nás konečne ranná káva prebrala, naskočili sme na tzv. „circulator bus“ , ktorý chodil každých 10minút (len keď my sme prišli na zastávku tak to trvalo zrazu pól hodiny :D) a išiel cez dowtown mesta, okolo baltimorských „pamiatok“ a tak stále dokola chodil a my sme si len tak z minúty na minútu povedali, že teraz vystupujeme lebo aha, pozri tam, tam je bazilika, tak poďme do nej pozrieť. Tak sme išli. Pozreli sme baziliku, pozreli sme knižnicu Georga Peabodyho, takú knižnicu ako z filmu som ešte v živote teda nevidela, to vám poviem! Hlad nás prehovoril rýchlo, že v Baltimore toho už moc k pozeraniu nie je. Vrátili sme sa teda do prístavu, kde sme sa najedli, Peťu som prehovorila do Chipotle, mexický fastfood. Jedlo výborné, ešte keby milá slečna vetu NO SPICY please neprepočula, chutilo by mi ešte vyše. :D nevadííí, vypálila som aspoň bacily. Keď už sme si spravili taký babský day off, vybrali sme aj do outletového obchodného domu. To bol riadny úlet teda :D Z toľkého smiechu po ceste mám ešte teraz svalovicu na bruchu. Všetko je tu na kraji mesta a ďaleko od civilizácie, výnimka nebol outlet mall, tak sme museli ísť vlakom (light trail) na konečnú zástavku, čo bolo BWI Baltimorské letisko, odtiaľ autobusom ešte ďalej. Musím si zaklopať na drevo, že sme mali opäť šťastie na dobrých ľudí, stále sme sa pýtali ako kam a čím, s kým máme ísť :D Jedna slečna nám povedala, že ona tam ide tiež, tak sa jej máme držať... v autobuse, kde sme opäť trošku vytŕčali z radu, ako jediné biele, na nás slečna začala kričať cez celý autobus, že máme vystúpiť :D Keby nepovie, tak asi sedíme a vozíme sa do teraz. Srandujem.. :D obchody sme našli, moc sme si toho nevybrali, asi sme náročné, že sa nám nepáčia tričká do pól brucha. Tento dlhý deň sme zakončili dvojitou porciou zmrzliny a vybrali sa na ešte dlhšiu cestu späť domov.
Next stop: Ocean city!
V našich obchodoch nájdete milión tričiek s veľmi hodnotnými nápismi, tu som našla krásny slvensky <3 :)
P.S.:kúpila som si nové chodúle, po večeroch sa vraciam 20 rokov vzad a učím sa chodiť :)
P.S.:kúpila som si nové chodúle, po večeroch sa vraciam 20 rokov vzad a učím sa chodiť :)