Som hrdá na svoju kamošku, ktorá sa na dobrodružstvo v Amerike rozhodla so mnou a včera zachránila život malému topiacemu chlapcovi. We love our job!
V škole som posledný mesiac naháňala skúšky aby som vycestovala na opačný koniec svete a tu ma čakala ďalšia skúška.. života? Alebo ako inak by som to nazvala. Si sám nevieš ani kde... Vysokoškolský intrák ťa naučí variť párky v rýchlovarnej kanvici, tu však nemám ani tú kanvicu. Ešte som na tom relatívne dobre, som na jednom stálom mieste (Cockeysville) kamoška čo mala pracovať a bývať so mnou sa už štvrtýkrát za tento necelý týždeň presťahovala. Je to tu veselé. Myslela som že s ňou budem bývať, pracovať, celé večery sa rozprávať.. zatiaľ som ju počula len v telefóne! Yes, american dream! :-D
Inak dobré to tu je, v pohode to tu je. Až na posledné upršané dni, až na to že sa poriadne nemôžem vybaviť lebo neviem kedy ma kam presunú (dúfam že už len raz na pôvodné miesto kde som mala byť :D )povedali mi, že tu zotrvám 2-3 dni, max týždeň...predvčerom došiel nový schedule (rozvrh) tam som písaná do 19.júna. Do kedy tu budem? Who knows? None! :D upršané dni sú nuda, bazény už trikrát povysávané, okolo bazéna desaťkrát pozametané, no keď si predstavíte, že aj za to vás platia, a to celkom slušne, hneď sa ľahšie behá s tou metlou. Či som si už obzrela okolie? Fúúúúúhaaaa..chcela by som, nie je však čas, aj keď včera bol pokus s miestnym, zostalo to pri okružnou jazdou mesta, ALEEEE, už viem kde je knižnica! Tí čo ma poznajú vedia že ja+knihy never ending lovestory. Ešte nájsť miesto kam chodiť behávať a je to SUPER. Či mi je smutno? Bol toho náznak, ale v tom z rádia začala hrať pesnička Big girls don´t cry. Tak ok teda! Neviem kto mi dal zahrať, ale ĎAKUJEM! JetLag? Nemám, nebol čas. Unavená som ale pripisujem to počasiu a práci.... Americké jedlo? Zatiaľ sa to dá. Síce aj ten tmavý chleba je sladký ako naša vianočka, ale veď čo som čakala? Z niečoho tie zadky majú veľké...len mne sú tuším plavky po týždni veľké. Škoda, že na zlých partiach :-D Ľudia na bazéne – všetci sú milí, zlatí ale či sú všetci Američania? Viac zatiaľ počujem španielčinu, škoda, že tú som sa nikdy neučila, určite by som tu zabodovala. Kto vie, čosi sa na mňa nalepí maybe...jaj a to že plávajú ako pes je vraj úplne normálne, veď tak sa pláva :D all right :D Dneska sme mali na bazéne inšpekciu, všetko v úplnom poriadku. Darmo,sme dobrí!!! Zopár fotiek vás dúfam poteší... See you Práca do školy dokončená, odoslaná, konečne voľné ráno tak som sa dokopala ísť behať. Je na čase čosi robiť so sebou :-D Blízko mám celkom pekný park, "jazero", píšem v úvodzovkách, pretože je to skôr kopa blata :D Vždy a všade behajú okolo mňa veveričky. TOP!
No takže sa konečne ozývam znova, keďže je to tu s pripojením na internet celkom divoké skôr sa mi nedalo. Prvý deň v USA bol v skutku divoký. Po prílete som takmer tri hodiny čakala na supervízora, ktorý ma mal vyzdvihnúť a odviesť na miesto, kde budem pracovať a bývať. Priletela som chvíľku pred siedmou večer, o nejakej polnoci som sa dostala do officu, kde som podpisovala potrebné papiere ohľadom práce a pod. Kým sme všetko vybavili bola jedna hodina ráno, tak som prespala na apartmáne v office u nejakého mexikánca alebo také niečo ani neviem :D bolo to naozaj neskoro a ja som už bola naozaj unavená.... Na druhý deň ráno ma mali zaviesť do mesta Greenbelt, kde som podľa dohody mala byť. Je začiatok sezóny a majú tu nedostatok plavčíkov, zaviezli ma preto na opačný koniec, som niekde v blízkosti Baltimoru. (kľud, je to tu pokojné :-D)
Pôvodne som mala nastúpiť do práce dnes 30.mája, no pracovala som už aj včera. Na bazéne kde chodí asi milión ľudí denne, s jedným Slovákom a Češkou. Aspoň že tak! Sú veľmi fajn, aj práca je super, len by som bola rada v meste Greenbelt aj s kamarátkou, ako sme to mali na pláne. Je desať hodín ráno, sedím na balkóne apartmánu, snažím sa dokončiť prácu do školy a o dvanástej ideme znova do práce do ôsmej večer. Včera to ušlo veľmi rýchlo, stále ľudia odchádzali, prichádzali, všetci sú naozaj milí, dokonca nám len tak staršia pani priniesla nanuky a cukríky. Fotky budú neskôr, nemala som čas fotiť :( Mám necelé dva dni do svojho odletu, stále veľa roboty, prázdny kufor a pocit, že ani neodchádzam. Pripomína mi to len mama, ktorá má väčšie stresy ako ja....zatiaľ jej tlaku však úspešne odolávam :-D
Rozhodla som sa písať blog, aby som sa Vami delila o svoje zážitky za veľkou mlákou. Článkami a fotkami vám poviem viac o práci, o cestovaní, o samotnom živote v Amerike. Držte palce, aby som všetko stihla a hlavne si nič nezabudla! Najbližšia zastávka - Washington D.C. see you ;-) |